HARDWARE


SAIDA MAK HARDWARE
Atu hatene kona ba hardware uluk liu ita sei konese uluk konaba komputador
     Saida mak komputador
     Komputador mai husi lian latina ne’ebe hanaran komputare ho nia siknifika katak halo konta ka sura ( menhitung).Komputador hanesan makína elektronika ida ne’ebe bele uza hodi halo servisu e no mos uza hodi halo manupulasaun ba dados lais no fasil no mos bele rai dados,ne’ebe simu ou hatama dados ka (input) hodi nia proceso ka (process) sai fali informasaun ka (output).Komputador mos iha komponentes ne’ebe importante mak hanesan:ü  Hardware:
ü  Software
ü  Brainware
Iha ne’e ita sei koalia kona ba komponente hardware nian:Hardware hanesan komponente fisiku ida ne’ebe parte ida husi komputador nia ita bele hare no bele kaer kona e bele muda ba mai mak hanesan:a.       Mouse hanesan komponente fisiku husi hardware nia ne’ebe nia funsaun atu muda pointer ba mai.
b.      Keyboard hanesan komponente fisiku husi hardware nia ne’ebe nia funsaun atu input ka hatama dados liu husi letra, numeru, no simbolu sira.
Tuir strutura keyboard nian sei fahe ba parte ha’at (4) mak hanesn: typing keys (butaun ketik), numeric keys, function keys, control keys. c.       Monitor hanesan komponente fisiku husi hardware nia ne’ebe nia funsaun atu apresenta dados ka dokumentos ne’ebe ita hatama ba komputador laran mak hanesan hodi nia fo sai informasaun mak hanesan: word,excel,power point, access, no mos  audio, video, imagen, no dokumentos.
d.      Printer hanesan komponente fisiku hardware nia ne’ebe nia funsaun atu cetak ka print dokumentos ka imagem ne’ebe ita input hatama tiha ona iha komputador laran.
e.      Scanner hanesan alat elektronika ida ne’ebe hanesan mesin ka makina foto kopia
f.        Projector hanesan komponente fisiku ida husi hardware nia ne’ebe nia atu apresentaun ba material ne’ebe mak input ka hatama ba iha komputador laran hodi sai nia resultadu.
g.       Hard disk hanesan komponente fisiku husi hardware nia ne’ebe nia funsaun atu rai dados ho durasaun tempu kle’ur
  Hardware mos sei fahe ba elementos tolu (3) ne’ebe importante mak hanesan tuir mai ne’e:ü  Input
ü  Processing
ü  Output
ü  Memory
1.       Input  device hanesan komponentes fisiku ida ne’ebe ita bele hatama dados ba komputador laran.
     Ezemplu:v  Keyboard Keyboard hanesan komponente fisiku husi hardware nia ne’ebe nia funsaun atu input ka hatama dados liu husi letra, numeru, no simbolu sira.
ü  Typing keys (butaun ketik) parte keyboard ne’ebe kompostu husi letra, numeru, no simbolu sira
ü  Numeric keys parte keyboard ne’ebe kompostu husi numeru, simbolu, operasaun aritmetika
ü  Function keys parte keyboard nebe komposto husi fungsaun sira nebe espesifiku mak hanesan butaun F1 to’o F12.ü  Control keys : parte keyboard nebe komposto husi butaun controlo nebe bele halo controlo ba sira seluk, hanesan home, end, insert, delete, page up, page down, control (ctrl), alternate (alt) dan escape (esc). v  Mouse hanesan komponente fisiku husi hardware input nia ne’ebe nia funsaun atu muda pointer ba mai.
v  flash disk hanesan komponente fisiku husi hardware input nia ne’ebe nia funsaun atu foti dados ka dokumentos husi komputador ida ba input ka hatama husi komputador seluk, e no mos bele utiliza hodi print sai dados ka imagem ne’ebe iha bele mos kopia audio no video.
v  Modem hanesan komponente fisiku husi hardware input nia ne’ebe nia funsaun atu fasilita ita hodi asesu internet ka media online:
Ezemplu: facebook, you tube, google no seluk tan.v  hard disk Hard disk hanesan komponente fisiku husi hardware input nia ne’ebe nia funsaun atu rai dados ho durasaun tempu kle’ur
v  scanner hanesan sasan elektronika husi komponente hardware input ida ne’ebe hanesan ho makina foto kopi nia funsaun atu scan foto ka imagen
2.       Process device hanesan komponenti fisiku ida nebe halo Kontrola ba prosesu nebe lao iha komputador nia laran.
        Ezemplu:v  CPU
v  ALU
 ü  CPU (Central  Processing Unit) hanesan ulun ba komputador  nebe ho nia fungsaun atu transforma dadus sai hanesan informasaun ba ema nebe uza informasaun.
ü  ALU (Arithmetical Logic Unit) nia funsaun atu interpreta instrusaun logika sai hanesan informasaun.
ü  CU (control unit) nia funsaun atu controla dados ka dokumentos ne’ebe lao hela iha komputador laran
 3.       Output device hanesan komponenti komputador ida nebe uza hodi fo sai rezultado/output hanesan informasaun ba utulizador komputador.
     Ezemplu:Ø  Monitor Monitor hanesan komponente fisiku husi hardware output nia ne’ebe nia funsaun atu apresenta dados ka dokumentos ne’ebe ita hatama ba komputador laran mak hanesan hodi nia fo sai informasaun mak hanesan: word,excel,power point, access, no mos  audio, video, imagen, no dokumentos.
Ø  Speaker hanesan komponente fisiku husi hardware output nia ne’ebe nia atu fo sai musika ka video ne’ebe ita input iha komputador laran, depois ita loke ka play nia fo sai son ka lian ou suara hodi fasil ba atu rona.
Ø  Projektor hanesan komponente fisiku ida husi hardware output nia ne’ebe nia atu apresentaun ba materia ne’ebe mak input ka hatama ba iha komputador laran hodi sai nia resultadu.
Ezemplu: dados ka dokumentos, video, no imagem.Ø  Printer Printer hanesan komponente fisiku hardware output nia ne’ebe nia funsaun atu cetak ka print  sai dokumentos ka imagem ne’ebe ita input ka hatama tiha ona iha komputador laran.
4.       Memory hanesan komponente fisiku ida husi komputador ne’ebe nia funsaun hodi rai data ka dados ne’ebe processor halo procesu tiha ona iha komputador laran.Tuir Struturamente memory sei fahe ba parte (2) rua:Ø  Memory i
Ø  Memory external
v  Memory internal hanesan memory ida ne’ebe mak iha komputador laran nia funsaun atu rai dados iha komputador laran.
Ezemplu: ROM, RAMü  ROM mak memoria internal nebe nia fungsaun atu rai programa sira nebe mai husi pabrika komputer rasik no sei le’e husi ema nebe uza komputador.ü  RAM mak memoria internal nebe nia fungsaun atu rai programa no dados wainhira komputador sei moris ka provisorio deit.v  Memoria external mak memoria sira nebe bele rai programa ka dados ho durasau tempo nebe kleur.Ezemplu: Hardisk, DVD-R, DVD-RW, CD-R, CD-RW, Flash Disk1.       Hard disk nia funsaun atu rai dados ho durasaun tempo kle’ur.2.      DVD-R ( Digital Versatile Disk - ROM) / CD-R( Compact Disk - ROM)  nia funsaun atu le’e dados ka dokumentu ne’ebe iha tiha no la bele aumenta, no mos  la bele hasai ka delete. 3.      Ezemplu: wainhira ita tau DVD/CD – ROM  ba komputador laran nia bele le’e dados ka programa husi CD maibe nia la bele aumentu e la bele hasai.4.      DVD – RW( Digital Versatile Disk – Read Write) / CD – RW(Compact Disk – Read Write) nia funsaun atu bele le’e no hakerek ka aumenta fali dados ka dokumentos ne’ebe ita bele hatama ka bele mos hasai fila fali dados ne’ebe la presiza.5.       Ezemplu: wainhira ita  tau DVD/CD – RW ba komputador laran nia bele dados ka programa ne’ebe iha tiha ona DVD/CD – ROM laran bele mos aumenta e bele mos hasai ka delete.6.      Flash Disk nia funsaun atu fasilita ita ema hodi kopia dados, programa entre komputador ida ba komputador seluk, no mos fasilita ita imprime ka print sai dados ka domentos ita presiza.
    
 HARDWARE


Hardware hanesan komponente fisiku komputador ne’ebe ita bele kaer no muda ba mai. Hardware fahe ba parte tolu tuir funsaun idak-idak nian, hanesan tuir mai ne’e;

a) Input/Output Device

b) Process Device
c) Memory


A. INPUT DEVICE


Hanesan komponente ida ne’ebe funsaun atu input dadus ba iha komputador nia laran. Exemplu husi komponente input device hanesan tuir mai ne’e;

1. Keyboard : Hanesan papan Ketik ne’ebe nia funsaun atu ketik char(Karekter), numeru (nomor) no simbolu.

2. Mouse : Hanesan komponente input ne’ebe uza atu muda ka klik ba item sira iha komputador nia laran.
3. Joystick: Komponente input ne’ebe nia funsaun atu fo ka hatama no bain-bain uza ba iha game
4. Camera digital: Input Gambar/foto
5. Microphone: Input lian/Suara
6. Touch Screen: Nia uza atu fo instrusaun hanesan mos mouse maibe nia-nia diak mak ita bok uza liman (sentuh) deit. No seluk-seluk tan.

B. OUTPUT DEVICE

Hanesan komponente komputador ida nebe uza hodi fo sai rezultado/output, hanesan informasaun ba utilizador komputador.
Exemplu hanesan tuir mai ne’e:
1. Monitor atu fo sai gambar, teks simbolu no seluk-seluk tan
2. Printer atu prin sai dokumentus ka foto ne’ebe mak ita halo
3. Speaker atu halo mosu lian ne’ebe mak bele input liu husi microphone ka mp3
4. Proyektor hanesan mos monitor ,Maibe media proyektor bele leno ba dinding. Nsst

C. PROCESS DIVICE

Process device ou CPU (Central Processing Unit) nia hanesan kakutak komputador nian ne’ebe processo lalais no processor hanesan komponente komputador ne’ebe nia serbisu atu ezekuta instrusaun ka hala’o kalkulasaun.
Process device fahe ba parte tolu hanesan tuir mai ne’e:
ALU
CU no
Register

Ø ALU (Arithmetical Logic Unit) atu interpreta instrusaun kontagem no sistema logika sai hanesan informasaun.
Ø CU (Control Unit) atu controlu prosesu nebe mak lao hela iha sistema komputador
Ø Register hanesan memory ki’ik ne’ebe atu fo apoio wainhira prosesu lao hela

D. MEMORY



Memory fahe ba parte rua mak memory internal no memory external. Memori internal mak RAM(Random Access Memory)Ne’ebe funsaun atu simpan programa ne’ebe Temporario deit, no ROM(Read Only Memory) hanesan mos memoria ida ne’ebe iha komputador nian laran.ROM ida ne’e sei rai data permanente, signifika katak programa / data ne’ebe rai iha ROM nian laran, ida ne’e kusta atu lakon.

HARDDISK


Hardisk katak atu rai programa no dokumentos iha laran ne’ebe ho durasaun permanente. Komputador presiza servisu hamutuk ho software no hardware tamba se laiha software ka laiha harwdare komputador labele la’o, tamba ne’e maka ita bolu sistema komputador.

VGA (Video Grafik Adapter)

VGA hanesan hardware ida ne’ebe atu halo mudansa ba signal digital iha komputador no sei fo sai nian resultado ho modelu grafiku iha monitor. VGA mos hanesan ekipamentus ne’ebe uza atu halo prosesu ba data, liu liu data Desenho no Filmajen.

VGA mos iha Chipset no RAM rasik bainhira la foti husi RAM utama no aumenta bo’ot RAM ne’ebe iha VGA aumenta diak iha desenho no filmajen ne’ebe fo sai husi komputador ba Monitor.

LAN CARD


LAN Car hanesan buat ida nebe usa hodi liga entre komputador ida ho ida seluk. LAN card ne’e monta iha slot pci card, hodi liga entre komputador ida ho komputador seluk uza fiu UTP ne’ebe hamutuk fiu 8 ho ninia koor ida-idak, soket ne’ebe uza maka soket RJ-45. Ba modelu Network ne’ebe hili bele uza peer to peer ka uza sira seluk. Karik liga komputador liu husi rua baibain uza buat ida naran HUB.

POWER SUPPLY

Fo enerjia eletrisidade ba komponente komputador atu bele hala’o ka servisu hodiak. Komponente ida ne’e mos ita bele kompara ho ita ema, ita ema mos iha Fuan ka Corasaun no ita nian fuan iha funsaun hanesan mos Power Supply nian funsaun atu fahe ran ba ita nian isin lolon tomak no fo forsa ba ita. 



Sem comentários:

Enviar um comentário